A čo je mladosť?
Mladosť, to krásne slovo je. Čo všetko sa nám v mysli predstaví pri jeho vyslovení...
Prirovnávam ju k strofe Andreja Sládkoviča v Maríne:
A čo je mladosť? - Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvárí hľaď jará?
Či údov sila? Či strmosť krokov?
Toto sa všetko zostará!
Mladosť je túžba živá po kráse,
je hlas nebeský v zemskom ohlase,
je nepokoj duší svätý,
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,
je kvetín lásky rajská záhrada,
je anjel v prachu zaviaty!
Mladosť, vraj túžba živá po kráse. Áno, veď každý jeden z nás má svoje túžby, svoje ciele, ktoré by chcel v budúcnosti vyhrať. Treba ísť za svojou túžbou a vybojovať si ju. Dostať sa až do toho chceného cieľa. Nikdy sa nevzdávať, veď nádej zomiera posledná. Stačí chcieť a veriť v to, čo chceme...
Mladosť, vraj nepokoj duší svätý. Predsa nik z nás netuší, čo ho čaká . Či ešte dnes, zajtra, o mesiac, alebo o rok. Život nám dáva veľa možností, ponúka nám veľa šancí, ktorých by sme sa mali chytiť. Nezmeškať tie vlaky, ktoré nám deň čo deň vkladá pred tvár tento svet...
Mladosť, vraj kvetín lásky rajská záhrada. Človek sa dokáže bláznivo zaľúbiť a so svojou druhou polovičkou si vychutnať spoločné chvíle. Ale život je krátky, tak ho nepremárnime zbytočnou láskou...
Tá naša mladosť, najkrajší vek. Človek v mladosti toľko zažije. A na konci, keď už bude staručký sedieť v kresle, bude spomínať, ako mu bolo dobre. Ako si užíval každý okamih, ako sa chcel páčiť ostatným , ako miloval a bol milovaný, ako plakal a smial sa, ako bol mladý... A v srdci zostanú spomienky. Spomienky večnej mladosti.
Lucia Huňadyová, 9.A, 2007/2008